Emília Tomanová je s bábkami spojená už od čias stredoškolských štúdií. Študovala grafiku na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, následne výtvarníctvo i bábkoherectvo na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe. Ako výtvarníčka je podpísaná len pod jednou inscenáciou Sedem farieb dúhy (ŠBD, 1959). Oddala sa bábkoherectvu. Začínala počas stredoškolských štúdii v bábkarskom súbore, ktorý viedol prof. Fikari. Celý svoj profesionálny život (1959-1991) strávila v bratislavskom Štátnom bábkovom divadle (dnes Bratislavské bábkové divadlo). Krátko zastávala i funkciu umeleckej šéfky súboru. Jej bábkoherecké výkony boli známe prepracovanosťou a detailnosťou, prejavovala sa v nich znalosť detského adresáta. V jej repertoári dominovali najmä postavy detí a titulné roly, často zvieracie, ktoré vytvárala i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu. Tomanová stvárnila veľké množstvo postáv. Ich škála je pomerne široká, účinkovala v mnohých inscenáciách klasického bábkarského repertoáru – Robot Atomko (Robot Atomko, 1963), Peter (Belasý Peter, 1964), Tigríček (Tigríček, 1964), Bimbo (Zvedavý sloník, 1965), Chlapček (Guliver v Maňuškove, 1965), Budkáčik (Budkáčik a Dubkáčik, 1966), Lopta Hopta (Lopta Hopta, 1967), Macko Ťapko (Macko Ťapko, 1970), Kačiatko (Kačiatko, 1971), Mášenka (Veselé medvieďatá, 1975), Fuk (Čáry máry fuk, 1984), animovala tiež Chlapčeka v úspešnej zájazdovej inscenácii Concertino unisono (1973) a ku koncu svojho angažmán účinkovala v troch inscenáciách Jozefa Bednárika. Vysoko bola vyzdvihované jej kreácie Buratina v rovnomennej inscenácii (1960) a dievčatka Yen-lou v inscenácii Tri volavčie perá (1966).
Okrem hereckých kreácií v divadle sa venovala i práci v rozhlase a televízii, kde jej najznámejšou postavičkou bol Matelko (na obrazovkách sa objavoval v rokoch 1973-1992).
Známy pre:Acting
Výročie narodenia:1935-03-25
Miesto narodenia:Valtice, Československo [teraz Česko]